Život Prešova
online
online
Ladislav Hudec v Šanghaji – Banská Bystrica si pripomína významného rodáka
04.01.2013 Banská Bystrica
Mesto Banská Bystrica pripravilo v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici pri príležitosti 120. výročia narodenia významného architekta Ladislava Hudeca výstavu, ktorá približuje zahraničné pôsobenie tohto banskobystrického rodáka.
„Výstavu k nám v roku 2009 priniesli priamo zo Šanghaja a zameriava sa na tamojšie obdobie života a tvorby Ladislava Hudeca. Prakticky celoživotnej tvorby, keďže okrem Šanghaja mal iba dve ďalšie realizácie, a to práve na území Slovenska. Výstava predstavuje 26 diel,“ približuje kurátorka výstavy a známa historička umenia Klára Kubičková.
Výstava v priestoroch banskobystrickej historickej Radnice na Námestí SNP začína v utorok 8. januára vernisážou o 17.00 h, ktorej bude predchádzať spomienka priamo pri hrobe Ladislava Hudeca na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. V tento deň je tiež naplánované pracovné stretnutie neziskovej organizácie Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca a primátora mesta za účasti zástupcov Ministerstva kultúry, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a tiež Spolku architektov Slovenska či Zväzu maďarských architektov. Expozícia bude prístupná verejnosti do 3. februára 2013. „Ladislav Hudec bol dlhé roky pre Banskú Bystricu dobre utajenou legendou, pretože o jeho živote a diele vedeli veľa v Ázii, v Budapešti kde študoval, ale vedeli sme o ňom veľmi málo v Banskej Bystrici. Pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia sme sa rozhodli venovať rok 2013 osobe Ladislava Hudeca a jeho tvorbe,“ povedal primátor Peter Gogola.
Zároveň otvárajú 8. Januára v Šanghaji reštaurovaný dom Ladislava Hudeca, ktorý bol do nedávna úplne zdevastovaný. Po novom bude slúžiť ako múzeum venované pamiatke tohto Banskobystričana.
Ladislav Eduard Hudec
Svetoznámy rodák z Banskej Bystrice sa narodil v meste pod Urpínom v roku 1893. Bol synom úspešného architekta, rodáka z Dúbravice, Juraja Hudeca. Po skončení strednej školy v Banskej Bystrici študoval v rokoch 1910 – 1914 v Budapešti kde získal titul architekta a stal sa členom uhorskej kráľovskej komory architektov. Počas prvej svetovej vojny bol dôstojníkom Rakúsko-uhorskej armády a bojoval na ruskom fronte, kde v roku 1916 padol do zajatia. Zo zajateckého tábora na Sibíri sa mu v roku 1918 podarilo utiecť spolu s ďalšími spoluväzňami najskôr na sever Číny. Aj keď bol po príchode do Číny bez riadneho občianstva, spoliehať sa mohol na svoje znalosti cudzích jazykov a neskôr získal aj dočasný československý pas. Osud ho za neznámych okolností zavial až Šanghaja, v ktorom napokon strávil takmer 30 rokov. Najskôr si našiel prácu kresliča, ale rýchlo na to sa zamestnal v architektonickej firme Rowlanda Curryho. Táto spoločnosť získavala zákazky od popredných zahraničných podnikateľov a Hudecovi sa darilo až tak, že za ním pricestovali aj brat so sestrou. Od smrti otca v roku 1920 sa pravidelne, minimálne raz ročne, vracal do vlasti. Keď si v Šanghaji v roku 1922 zobral za manželku Giselle Meyer, dcéru významného podnikateľa v textilnom priemysle, eš¬¬te viac upevnil svoje spoločenské postavenie. V decembri 1924 Hudec založil svoj vlastný architektonický ateliér. Celkovo navrhol v Šanghaji viac než sto dodnes stojacich budov, z ktorých tretina je v súčasnosti mestom Šanghaj pamiatkovo chránených.
V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa vzdal československého občianstva a neskôr získal maďarské, čo sa pripisuje faktu, že v ČSR došlo ku konfiškácii majetku jeho otca. V roku 1942 sa stal honorárnym konzulom Maďarskej republiky v Šanghaji. Tu sa ešte narodili aj jeho tri deti, ale vzhľadom na čínsku okupáciu Šanghaja bol nútený ujsť späť do Európy. S rodinou sa usídlil v Taliansku. Počas krátkeho obdobia v tejto krajine na juhu Európy sa na pozvanie pápeža Piusa XII. podieľal na prácach okolo hrobky svätého Petra. V roku 1950 odišli Hudecovci do Berkeley v USA. Tu sa skúsený architekt venoval už len pedagogickej činnosti a po nešťastnej náhode umrel na srdcový infarkt vo veku 65 rokov. Jeho manžeka Giselle sa dožila až veku 103 a zomrela v roku 2005 v Kanade. Ladislav Hudec je v duchu svojej poslednej vôle pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
Filip Roháček
hovorca primátora mesta Banská Bystrica
„Výstavu k nám v roku 2009 priniesli priamo zo Šanghaja a zameriava sa na tamojšie obdobie života a tvorby Ladislava Hudeca. Prakticky celoživotnej tvorby, keďže okrem Šanghaja mal iba dve ďalšie realizácie, a to práve na území Slovenska. Výstava predstavuje 26 diel,“ približuje kurátorka výstavy a známa historička umenia Klára Kubičková.
Výstava v priestoroch banskobystrickej historickej Radnice na Námestí SNP začína v utorok 8. januára vernisážou o 17.00 h, ktorej bude predchádzať spomienka priamo pri hrobe Ladislava Hudeca na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. V tento deň je tiež naplánované pracovné stretnutie neziskovej organizácie Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca a primátora mesta za účasti zástupcov Ministerstva kultúry, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a tiež Spolku architektov Slovenska či Zväzu maďarských architektov. Expozícia bude prístupná verejnosti do 3. februára 2013. „Ladislav Hudec bol dlhé roky pre Banskú Bystricu dobre utajenou legendou, pretože o jeho živote a diele vedeli veľa v Ázii, v Budapešti kde študoval, ale vedeli sme o ňom veľmi málo v Banskej Bystrici. Pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia sme sa rozhodli venovať rok 2013 osobe Ladislava Hudeca a jeho tvorbe,“ povedal primátor Peter Gogola.
Zároveň otvárajú 8. Januára v Šanghaji reštaurovaný dom Ladislava Hudeca, ktorý bol do nedávna úplne zdevastovaný. Po novom bude slúžiť ako múzeum venované pamiatke tohto Banskobystričana.
Ladislav Eduard Hudec
Svetoznámy rodák z Banskej Bystrice sa narodil v meste pod Urpínom v roku 1893. Bol synom úspešného architekta, rodáka z Dúbravice, Juraja Hudeca. Po skončení strednej školy v Banskej Bystrici študoval v rokoch 1910 – 1914 v Budapešti kde získal titul architekta a stal sa členom uhorskej kráľovskej komory architektov. Počas prvej svetovej vojny bol dôstojníkom Rakúsko-uhorskej armády a bojoval na ruskom fronte, kde v roku 1916 padol do zajatia. Zo zajateckého tábora na Sibíri sa mu v roku 1918 podarilo utiecť spolu s ďalšími spoluväzňami najskôr na sever Číny. Aj keď bol po príchode do Číny bez riadneho občianstva, spoliehať sa mohol na svoje znalosti cudzích jazykov a neskôr získal aj dočasný československý pas. Osud ho za neznámych okolností zavial až Šanghaja, v ktorom napokon strávil takmer 30 rokov. Najskôr si našiel prácu kresliča, ale rýchlo na to sa zamestnal v architektonickej firme Rowlanda Curryho. Táto spoločnosť získavala zákazky od popredných zahraničných podnikateľov a Hudecovi sa darilo až tak, že za ním pricestovali aj brat so sestrou. Od smrti otca v roku 1920 sa pravidelne, minimálne raz ročne, vracal do vlasti. Keď si v Šanghaji v roku 1922 zobral za manželku Giselle Meyer, dcéru významného podnikateľa v textilnom priemysle, eš¬¬te viac upevnil svoje spoločenské postavenie. V decembri 1924 Hudec založil svoj vlastný architektonický ateliér. Celkovo navrhol v Šanghaji viac než sto dodnes stojacich budov, z ktorých tretina je v súčasnosti mestom Šanghaj pamiatkovo chránených.
V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa vzdal československého občianstva a neskôr získal maďarské, čo sa pripisuje faktu, že v ČSR došlo ku konfiškácii majetku jeho otca. V roku 1942 sa stal honorárnym konzulom Maďarskej republiky v Šanghaji. Tu sa ešte narodili aj jeho tri deti, ale vzhľadom na čínsku okupáciu Šanghaja bol nútený ujsť späť do Európy. S rodinou sa usídlil v Taliansku. Počas krátkeho obdobia v tejto krajine na juhu Európy sa na pozvanie pápeža Piusa XII. podieľal na prácach okolo hrobky svätého Petra. V roku 1950 odišli Hudecovci do Berkeley v USA. Tu sa skúsený architekt venoval už len pedagogickej činnosti a po nešťastnej náhode umrel na srdcový infarkt vo veku 65 rokov. Jeho manžeka Giselle sa dožila až veku 103 a zomrela v roku 2005 v Kanade. Ladislav Hudec je v duchu svojej poslednej vôle pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
Filip Roháček
hovorca primátora mesta Banská Bystrica
474
www.ZIVOTPO.sk
